A̱liza̱nda A̱gba̱ndang wu
|
Á̱ lyuut ati̱kut wuni di̱n Tyap Maba̱ta̱do ja (Maba̱ta̱do) |
| Sot mbyin | a̱sam |
|---|---|
| A̱byin mbyin | Macedonia |
| A̱lyoot da̱ a̱lyem mbyin | Ἀλέξανδρος Γ' ὁ Μέγας |
| A̱lyoot nang á̱ ku tyia̱ nggu | Αλέξανδρος |
| A̱lyoot tyok | pharaoh, a̱gwam |
| A̱tuk mbyin | 20 Zwat A̱natat 356 BCE |
| A̱keang mbyin | Pella |
| A̱tuk kwi | 10 Zwat A̱taa 323 BCE |
| A̱keang kwi | Babylon |
| Tangka̱i kwi | natural causes |
| Cause of death | typhoid fever |
| A̱vwuoniat | Alexandria |
| A̱tyia̱ | Filibut II a̱si̱ Ma̱kidoniya |
| A̱yang | Olympias |
| A̱tyunswat | Roxana, Stateira, Parysatis II |
| A̱sak | Barsine, Bagoas, Hephaestion, Campaspe |
| Nggwon | Alexandros IV of Macedon, Heracles of Macedon |
| Relative | Eurydice I of Macedon, Amyntas III of Macedon, Neoptolemus I of Epirus |
| A̱li | Argead dynasty |
| Lilyem a̱ lyen lyiat, lyuut ku tyia̱ bwak ma̱ng a̱nhu a̱ni | Ancient Greek |
| A̱lyem lyuut | Ancient Greek |
| Ta̱m | a̱tyukwainfwuo-á̱niet, military leader, a̱gwam |
| Cuk ji a̱ ku ba̱ng a̱ni | king of Macedonia, pharaoh |
| A̱tyutyiet | A̱ritote, Anaximenes of Lampsacus |
| Khwi ku nwuan-ta̱cya̱ | Ancient Greek religion, Greek mythology |
| A̱sa̱khwot a̱li | a̱dyundyung, a̱sa̱khwot bula |
| Medical condition | heterochromia |
| Military, police or special rank | commander-in-chief |
| Zook | Wars of Alexander the Great |
| Nyian tyok tazwa | Bucephalus |
| Influenced by | A̱ritote |
| Significant place | Macedonia |
| Shyia̱ mi̱ | Vows of the Peacock, Civilization VI, Civilization V |
| Time period | Macedonia, Greco-Roman Egypt, Hellenistic period, Macedonian Egypt |
| Kyang-ban | Bucephalus |
A̱liza̱nda III a̱si̱ Ma̱kidoniya (Helen gbangbang: Ἀλέξανδρος Aléxandros; 20/21 Zwat A̱natat 356 KsdB – 10/11 Zwat A̱taa 323 KsdB), á̱niet ma̱ a̱di̱di̱t ngyei nggu A̱liza̱nda A̱gba̱ndang wu a̱ni,[c] ku yet a̱gwam a̱byintyok Helat gbangbang nang á̱ ngyei Ma̱kidoniya wa a̱ni.[d] A̱ ci̱t a̱tyia̱ nggu wu Filibut II a̱ si̱ nyeak cuk ji ma̱ a̱lyia̱ 336 KsdB nang gu shyia̱ ndyia̱ 20 a̱ni, a̱wot a̱ si̱ zwang bibyin ma̱ a̱di̱di̱t mat gu tyok da̱ mba ma̱ a̱lyiak njen tyok nggu wu di̱ nfam a̱mgba̱m A̱siya mbeang Ma̱sa̱t. Jen ji gu nshyia̱ ndyia̱ 30 a̱ni, a̱ wa ka̱n kpaat a̱nyiung mami bibyintyokshan ku na swak kuzang hu mi̱n shi a̱ni mi̱ nkhang á̱nietbishyi, ka̱ ngeang a̱byin Helat naat di̱ fam a̱za-jenshyung a̱byin Ndya.[1] A̱yin ku ya nggu mi̱ zwang bah[e] a̱wot á̱niet ma̱ a̱di̱di̱t nwuan nggu nang a̱gba̱ndang a̱gwanzwang mi̱ á̱gwanzwang ma̱ a̱di̱di̱t nang swanta ku byia̱ ba̱ ku swuocet mi̱n zwáng mba ji a̱ni di̱n jen ma̱ a̱di̱di̱t.[2][3][4]
Á̱ byin A̱liza̱nda ma̱ a̱keang Pela kya, ma̱ a̱byin Ma̱kidoniya, a̱wot a̱tyutyiet nggu wu wa ku yet a̱tyodi̱dam ma̱ng a̱tyubyia̱lyen wu Aristotle ba̱ng si̱ tat jen ji gu na shyia̱ ndyia̱ 16 a̱ni. Ma̱ a̱lyia̱ 335 KsdB, nang gu sii du nyeak cuk a̱gwam Ma̱kidoniya ji a̱ni, a̱ si̱ kin tsa zwang mi̱ bibyin Ba̱li̱kan hu a̱wot a̱ si̱ bu tsa tyok tazwa fam Ti̱raki ma̱ng nkap Iliriya na a̱ sii du cong a̱ nat a̱keang Tiva, a̱ si̱ tyong nka a̱ mat. A̱liza̱nda sii du yet a̱kwak a̱son Badundung Korinti wu, nang a̱tyia̱ nggu wu ku kpaat a̱ni.
A̱ya̱fang
[jhyuk | jhyuk a̱tyin ka]- ↑ Bloom, Jonathan M.; Blair, Sheila S. (2009), The Grove Encyclopedia of Islamic Art and Architecture: Mosul to Zirid, Volume 3. (Oxford University Press Incorporated, 2009), 385; "[Khojand, Tajikistan]; As the easternmost outpost of the empire of Alexander the Great, the city was renamed Alexandria Eschate ("furthest Alexandria") in 329 BCE."Golden, Peter B. Central Asia in World History (Oxford University Press, 2011), 25;"[...] his campaigns in Central Asia brought Khwarazm, Sogdia, and Bactria under Graeco-Macedonian rule. As elsewhere, Alexander founded or renamed a number of cities, such as Alexandria Eschate ("Outernmost Alexandria," near modern Khojent in Tajikistan)."
- ↑ Yenne 2010, p. 159.
- ↑ Grant, R.G. (2011). Commanders: History's Greatest Military Leaders. DK Publishing. p. 18. ISBN 978-1-4053-3696-3.
- ↑ Beaton, Roderick (2021). The Greeks: A Global History (1st ed.). New York: Basic Books. p. 163. ISBN 9781541618299.